Prehľad zmien v zákone č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti („Zákon“) čiastočne účinných od 1. júla 2023 a čiastočne od 1. septembra 2023 („Novela“)[1]
Zmena názvu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti
Od 1. júla 2023 sa mení názov úradu, ktorý bol už Zákonom zriadený ako nezávislá inštitúcia na prijímanie oznámení a poskytovanie ochrany tzv. whistleblower-ov, po novom sa bude označovať už iba ako Úrad na ochranu oznamovateľov („úrad“).
Rozšírenie pojmu oznamovateľa
Novela zásadne rozširuje definíciu oznamovateľa s cieľom poskytnúť ochranu čo najväčšiemu okruhu oznamovateľov a to nielen tým, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu ale aj v inom obdobnom vzťahu (napr. na základe mandátnej zmluvy, zmluvy o dielo, výkon funkcie v orgánoch spoločnosti a pod.) vrátane ochrany oznamovateľov, ktorým pracovnoprávny alebo obdobný vzťah ani nevznikol, resp. oznámenie urobili anonymne a následne bola ich totožnosť odhalená.
Zmena v rozsahu chránených skutočností/informácií
Podľa Novely sa oznámenia týkajúce skutočností a informácií tvoriacich obchodné tajomstvo už nebudú považovať za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach/informáciách krytých obchodným tajomstvom, tak ako tomu bolo doteraz, a teda bude možné ich v rámci oznámenia o protispoločenskej činnosti uvádzať resp. zverejňovať.
Nový právny termín a jeho vymedzenie – „iný obdobný vzťah“
Novelou sa vymedzuje nový termín tzv. iný obdobný vzťah, ktorým bude v zmysle Novely najmä výkon práv súvisiacich s účasťou, správou alebo riadením v právnickej osobe, činnosť osoby vykonávajúcej funkciu člena orgánu právnickej osoby, činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, odborná prax, absolventská prax, aktivačná činnosť alebo dobrovoľnícka činnosť.
Zavedenie tohto termínu spôsobí, že aj iné súkromnoprávne a verejnoprávne vzťahy budú na účely Zákona vnímané ako pracovnoprávne a oznamovatelia v takýchto vzťahoch budú požívať ochranu v zmysle Zákona.
Zákaz hrozby odvetným opatrením
Novelou sa zavádza zákaz hrozby odvetným opatrením, ktorým sa rozumie konanie alebo opomenutie konania vo vzťahu k oznamovateľovi alebo osobe, ktorej Zákon poskytuje osobitnú ochranu (napr. blízka osoba oznamovateľa, zodpovedná osoba podľa Zákona a pod.), pričom v praxi pôjde najmä o tieto konania:
- výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru,
- skončenie v skúšobnej dobe alebo nepredĺženie pracovného pomeru na dobu neurčitú,
- odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia,
- zmena pracovných povinností, miesta výkonu práce alebo zmena pracovného času,
- zníženie mzdy, nepriznanie odmeny alebo osobného príplatku,
- neposkytnutie odbornej prípravy,
- disciplinárne opatrenie,
- nátlak, zastrašovanie alebo obťažovanie,
- poškodzovanie dobrej povesti,
- odstúpenie od zmluvy o dodávke tovarov a služieb,
- zrušenie licencie alebo povolenia.
Rozšírenie okruhu trestných činov považovaných za protispoločenskú činnosť
Novelou sa mení aj definícia termínu závažnej protispoločenskej činnosti a to jednak rozšírením výpočtu konkrétnych trestných činov, ktoré budú po novom považované za závažnú protispoločenskú činnosť a zároveň aj všeobecným vymedzením, že pôjde vždy o trestný čin, pri ktorom horná sadzba trestu odňatia slobody bude nad 2 roky[2]. Touto zmenou dochádza k značnému rozšíreniu vymedzenia závažnej protispoločenskej činnosti o trestné činy, ktoré doteraz kvalifikačný predpoklad na protispoločenskú činnosť nespĺňali a predpokladá sa, že dôjde aj k nárastu oznámení.
Vnútorný systém preverovania oznámení[3]
Novelou sa mení aj tzv. vnútorný systém preverovania oznámení. Rozširuje sa okruh povinných subjektov, ktoré budú musieť mať povinne zavedený vnútorný systém preverovania oznámení a to o zamestnávateľov poskytujúcich finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia bez ohľadu na počet ich zamestnancov. Vo vzťahu k ostatným zamestnávateľom naďalej zostáva kritérium minimálne 50 zamestnancov na povinné zavedie vnútorného systému a s tým súvisiace aj určenie tzv. zodpovednej osoby, prostredníctvom ktorej plní zamestnávateľ povinnosti vyplývajúce zo Zákona.
Naďalej platí, že zodpovednou osobou môže byť aj externá osoba, ktorá nie je vzťahu k zamestnávateľovi zamestnancom, musí však spĺňať odborné predpoklady na plnenie Zákona a žiadna z jej úloh a povinností nemôže viesť ku konflikte záujmov. Zákon naďalej garantuje nezávislé postavenie zodpovednej osoby pri plnení jej úloh.
Novela sa dotkla taktiež lehôt na prijatie, preverovanie a oznámenie výsledku preverenia oznámení. Zamestnávateľ, resp. zodpovedná osoba bude po novom povinný potvrdiť prijatie oznámenia do siedmich (7) dní od jeho prijatia, pričom naďalej platí, že bude povinný prijať a preveriť každé oznámenie a v lehote do 90 dní[4] od potvrdenia jeho prijatia, alebo ak sa prijaté oznámenie o protispoločenskej činnosti nepotvrdilo do 90 dní od uplynutia siedmych (7) dní od prijatia oznámenia ho preveriť.
Novelou sa rozširujú aj povinné náležitosti vnútorného predpisu o podrobnosti ohľadne:
- prijímania opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri preverovaní oznámení a o komunikácii s oznamovateľom vo veci týchto opatrení, a
- prijímaní opatrení proti bráneniu v oznámení protispoločenskej činnosti.
Z uvedeného dôvodu je potrebné aktualizovať k 1.septembru 2023 vnútorný predpis a sprístupniť informácie o týchto zmenách v zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme svojim zamestnancom.
Novinkou je aj povinnosť zamestnávateľa prijať opatrenie voči zamestnancovi, ktorý by bránil urobeniu oznámenia protispoločenskej činnosti zo strany iného zamestnanca resp. dotknutej osoby alebo by bránil vedeniu evidencie takýchto oznámení.
Ďalšou novou povinnosťou zamestnávateľa je vypracovanie správy o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov v prípade kontroly zo strany úradu a zistenia nedostatkov.
Sankcie
Novelou dochádza[5] k výraznému zvýšeniu finančných sankcií, ktoré úrad ako dozorný orgán v oblasti whistleblowing-u bude oprávnený ukladať.
V prvom rade sa zvyšuje pokuta až do sumy 30.000 €[6], za porušenia ako:
- neprijatie opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole v súvislosti s úpravou vnútorného systému preverovania oznámení, alebo
- nepredloženie písomnej správy o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov.
Ďalšou výraznou pokutou až do výšky 50.000 € je akékoľvek porušenie zamestnávateľa, ako povinného subjektu v zmysle Zákona, resp. pri zamestnávateľoch s minimálnym počtom zamestnancov 250 bude pokutu v takomto prípade možné uložiť až do výšky 100.000 €. V rovnakej výške sa upravuje aj pokuta zamestnávateľovi, ktorý urobí voči chránenej osobe pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu (ak sa súhlas vyžaduje), alebo jej hrozí postihom odvetným opatrením alebo sa pokúsi o postih odvetným opatrením.
Úrad bude oprávnený pri opakovanom porušení povinností Zákona zvýšiť už uloženú pokutu až na dvojnásobok.
Zhrnutie
Vzhľadom na rozsiahlosť zmien právnej úpravy tzv. whistleblowing-u, nie je možné obsiahnuť v tejto písomnej informácii detailne všetky zmeny, ktoré Novela reflektuje, preto Vám v tejto písomnej informácii uvádzame len tie najdôležitejšie.
V súvislosti s Novelou bude potrebné, aby všetci zamestnávatelia, ktorých sa zmeny týkajú (tzv. povinné subjekty v zmysle Zákona) upravili svoje vnútorné predpisy a zosúladili ich so zmenami obsiahnutými v Novele.
Pri úprave, resp. pri vypracovaní príslušných vnútorných predpisov Vašej spoločnosti súvisiacich s Novelou Vám vieme poskytnúť súčinnosť a dokumenty vypracovať/upraviť tak, aby boli v súlade s novelizovanou právnou úpravou.
V prípade Vášho záujmu o právne služby týkajúce sa danej problematiky nás neváhajte kontaktovať office@wise3.sk. Článok pre vás pripravila naša kolegyňa Miroslava Benediková.
[1] Novelizovaný zákonom č. 189/2023 Z.z. a zákonom č. 192/2023 Z.z
[2] Súčasná právna úprava stanovila limit nad 3 roky.
[3] Novela účinná od 01.09.2023
[4] S možnosťou predĺženia lehoty o ďalších 30 dní.
[5] Od 01.09.2023
[6] Súčasná právna úprava stanovuje strop 20.000 €.
