PRÁVO NA INFORMÁCIE O HOSPODÁRENÍ ŠTÁTU MÁ PREDNOSŤ

NEINTEGROVANÝ TÍM JE LEN SKUPINKOU ĽUDÍ
18. novembra 2020
Zmeny Zákonníka práce od 1. marca 2021.
25. februára 2021

Právo na informácie je dôležitým prvkom ochrany právneho štátu. Pavel Nechala a Matej Šimalčík z advokátskej kancelárie WISE3 s. r. o. sa podieľali na úspešnej kasačnej sťažnosti v mene klienta Transparency International Slovensko (ďalej len TIS). Najvyšší súd SR v týchto dňoch rozhodol, že Slovenský plynárenský priemysel je povinný informovať verejnosť o svojom hospodárení. Verejnosť má právo poznať odmeny vrcholných predstaviteľov štátnej firmy.

Najvyšší súd SR uvádza: „Kasačný súd nemal žiadne pochybnosti o skutočnosti, že informácia o výške platov a odmien členov predstavenstva a dozornej rady žalovaného predstavujú veľmi citlivé údaje pre každého dotknutého jednotlivca, ako aj pre žalovaného ako obchodnú spoločnosť. V rámci zachovania základného práva na informácie je však potrebné vziať do úvahy aj verejný záujem na kontrole efektivity nakladania s verejnými zdrojmi. Ako už kasačný súd uviedol, prístup širokej verejnosti k informáciám vytvára priestor na efektívnu verejnú kontrolu hospodárenia s verejnými zdrojmi.

Podstatou sporu bola otázka, či a v akom rozsahu sa vzťahuje právo na informácie na Slovenský plynárenský priemysel a. s. (SPP), teda 100-percentne štátom vlastnenú obchodnú spoločnosť. A Najvyšší súd SR priniesol dlhodobo potrebný prelomový pohľad na transparentnosť firiem s majetkovou účasťou štátu.

Podiel štátu – súkromné peniaze?

Občianske združenie Transparency International Slovensko požiadalo ešte v roku 2015 Slovenský plynárenský priemysel, a. s. o sprístupnenie informácií ohľadne výšky platov a odmien členov predstavenstva a dozornej rady  SPP, ako aj informácií o forme reklamy a propagácie SPP dohodnutej so spoločnosťou Paralympijská marketingová spoločnosť, s.r.o.

SPP odmietol sprístupniť požadované informácie. Rovnaký postoj zastal aj Krajský súd v Bratislave (senát v zložení JUDr. Pavlikovský, JUDr. Hajdinová a JUDr. Dzurdzík), ktorý uviedol, že hoci SPP je založený so 100% majetkovou účasťou štátu, „postup pri určovaní platov a odmien členov predstavenstva a dozornej rady, ako aj forma reklamy a propagácie žalovaného sú jednak vecou vlastného rozhodovania žalovaného bez akéhokoľvek vstupovania štátu, a zároveň prostriedky, ktoré pri tom žalovaný vynaloží, nie sú prostriedkami verejnými, ani pritom nenakladá s majetkom štátu.

S týmto názorom sa však nestotožnil Najvyšší súd SR (senát v zložení JUDr. Trenčan, JUDr. Gavalec a JUDr. Belko) a rozhodol, že SPP je povinné požadované informácie sprístupniť.

Najvyšší súd SR pri posúdení predmetnej otázky prijal viacero záverov aj pre budúcu prax súdov, ale aj povinných osôb:

  • právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Akékoľvek zásahy do tohto práva je nutné posudzovať reštriktívne s cieľom, aby právo na informácie bolo zachované v maximálnej miere,
  • z pohľadu posudzovania informačnej povinnosti právnických osôb je irelevantné, či ide o právnickú osobu založenú podľa predpisov súkromného alebo verejného práva,
  • SPP je právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu a všetky jej prostriedky sú teda verejnými prostriedkami bez ohľadu na to, či sú ďalej zhodnocované podnikateľskou činnosťou,
  • zásadný vplyv na rozhodovanie SPP má minister hospodárstva, ktorý má dosah na kreovanie štatutárneho orgánu a dozornej rady, ako aj na akékoľvek zmeny stanov spoločnosti,
  • členovia predstavenstva a dozornej rady SPP sú verejnými funkcionármi v zmysle Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Okrem vyjasnenia kritérií, ktoré indikujú, že firma je povinná poskytovať verejnosti informácia na základe Infozákona, je rozhodnutie dôležité aj preto, že Najvyšší súd odmietol aplikovateľnosť nedávneho proti-informačného nálezu Ústavného súdu ČR vo veci ČEZ, na ktorý poukazoval aj SPP.

Priestor pre verejnú kontrolu sa rozširuje

Rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci SPP je ďalším zo série súdnych rozhodnutí, ktoré prispievajú k rozširovaniu priestoru pre verejnú kontrolu, pri vybojovaní ktorých stáli právnici našej kancelárie.

Z nedávnych úspechov stoja za zmienku najmä dva. Argumentácia zakladajúceho partnera WISE3 Pavla Nechalu presvedčila Krajský súd v Bratislave v dvoch sporoch týkajúcich sa informačnej povinnosti verejných vodárni. Právnik Matej Šimalčík zase uspel s argumentáciou o povinnosti Národnej diaľničnej spoločnosti sprístupniť mená osôb, od ktorých vykupuje pozemky pod diaľnicami, k čomu Najvyšší súd nedávno vydal ďalší prelomový judikát.

Aj napriek týmto úspechom však boj za právo na informácie nie je na svojom konci. V budúcnosti budú kľúčové rozhodnutia o rozsahu informačnej povinnosti tzv. zmiešaných firiem, v ktorých sa stretáva verejný kapitál so súkromným. Dôležitú rolu tu bude zohrávať práve kreovaný Najvyšší správny súd.

V našej advokátskej kancelárii budeme aj naďalej sledovať a zastupovať klientov bojujúcich za právo na informácie, pretože to považujeme za kľúčovú hodnotu pri budovaní právneho štátu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *